Zloženie musí byť uvedené na všetkých potravinách s výnimkou jednozložkovýchako je napríklad mlieko alebo niektoré syry.

• Nenechajte sa však zmiasť napríklad kusom údeného mäsa vo vákuu. Hoci to tak nevyzerá, zrejme nepôjde o jednozložkovú potravinu. Taký kus mäsa môže obsahovať prídavné látky, ktoré zaistia jeho trvanlivosť, správnu farebnosť, prípadne viažu vodu. Zo 100% takého kúsku údeniny preto môže mäso tvoriť len 70% podiel.

Poradie podľa hmotnosti

Poradie použitých surovín v zložení ide zostupne podľa toho, aký hmotnostný podiel vo výrobku tvorí. Pokiaľ potravina spomína v názve prítomnosť nejakej špecifickej zložky (napríklad s orechmi, s hovädzím mäsom, malinová a pod.), musíme sa dočítať, aký podiel tejto suroviny sa v nej nachádza.

• Potvrdzuje to aj Michaela Mezerová zo Štátnej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie: „Ak je v samotnom názve výrobku zdôraznená surovina, napríklad nápoj s ,jahodovou’ šťavou alebo koláč s ,marhuľami’, musí byť navyše uvedený ich percentuálny podiel.“

Tajomstvo priemyselnej výroby

Prídavné látky alebo éčka sa môžu uvádzať buď celými názvami, alebo označená E-kódy. Musí sa u nich tiež uvádzať, na aký účel ich výrobca použil, preto sa pred nich píše, že ide napríklad o farbivo, konzervant, stabilizátor, protispekavú látku či zahusťovadlo.

• Čím viac prídavných látok potravina potrebuje a obsahuje, tým viac je priemyselne spracovaná a vzdialená od pôvodnej suroviny a receptúry.
• Prídavné látky majú schopnosť nahrádzať prirodzené potraviny a zastupovať ich prirodzené funkcie, využívajú sa preto, že ich použitie je lacnejšie.
• Pokiaľ sa v zložení uvádza arómapotom vedzte, že ide o syntetickú arómu, v opačnom prípade výrobcovia uvádzajú „prírodnú arómu“.

Výpočet alergénov je ďalšou povinnou súčasťou potravinového obalu. Platná legislatíva rozlišuje 14 hlavných alergénov, ktoré treba pri uvádzaní na etikete zvýrazniť: buď tučným písmom, veľkými písmenami alebo podčiarknutím.

Často sa môžeme stretnúť s vetou, ‚Môže obsahovať stopy arašidov…’. Ide o poistku pre výrobcov, že varoval spotrebiteľov pred potenciálnym rizikom, že v potravine narazíme na neurčité množstvo alergénnej látky, ktorá oficiálne nie je súčasťou receptúry. Je to jednoduchšia cesta, než sa zaoberať dôkladným čistením výrobných liniek, na ktorých sa spracovávajú aj alergénne suroviny.

Alergény, o ktorých sa musíme vždy dočítať:

• obilniny obsahujúce lepok: pšenica, raž, jačmeň, ovos, špalda
• kôrovce
• vajcia
• ryby
• arašidy
• sójové bôby
• mlieko
• škrupinové plody: mandle, orechy – para, vlašské, lieskové, pekanové, kešu, pistácie, makadamové
• zeler
• horčica
• sezamové semená
• oxid siričitý
• vlčí bôb
• mäkkýše

Dôležité údaje

Neoddeliteľnou a povinnou súčasťou informácií na obale je dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby. Medzi nimi je jeden zásadný rozdiel, a to, že každé z nich sa udáva na inom type výrobkov.

• DMT (dátum minimálnej trvanlivosti) garantuje stále rovnakú (nezmenenú) kvalitu trvanlivých potravín až do tohto dátumu. Za vhodných skladovacích podmienok je všetkok potravina úplne nezávadná aj po tomto dátume. Patria sem napríklad sušienky, mlieko, balený chlieb, jogurty, vajcia, čaj, čokoláda a pod.
• Dátumom spotreby či vetou „spotrebujte do…“ sa označujú čerstvé výrobky a produkty (lahôdky, tovar z chladiaceho pultu), ktoré sa rýchlo kazia. Tento dátum hľadajte na chlebíčkoch, šalátoch, zákuskoch, krájaných údeninách a uchovávajte ich v chladničke.

Zdroj: Apetit, Michaela Mezerová zo Štátnej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie, dTest