Čo je to vláknina

Charakterizovať vlákninu nie je tak jednoduché, pretože z pohľadu chemického zloženia sa jedná o rôznorodú skupinu látok. Každá zložka vlákniny má iné vlastnosti a aj iný účinok.

možno popísať ako zložku rastlinnej potravy, ktoré sú odolné voči štiepeniu tráviacimi enzýmami a sú úplne alebo čiastočne črevnými baktériami v hrubom čreve. Ide hlavne o sacharidové polyméry, prirodzene sa vyskytujúce v strave.

Vláknina môže byť rozpustná alebo nerozpustná.

• Rozpustná vláknina – tvorí gélovitú štruktúru v tenkom čreve a vstrebáva živiny cez črevnú stenu. Do tejto skupiny patrí napr. pektíny, rozpustné slizy, agar, inulín.
• Nerozpustná vláknina – je z väčšej časti odolná voči fermentácii v hrubom čreveurýchľuje trávenie a je nestráviteľná.

Prirodzené zdroje vlákniny

Najlepším spôsobom, ako do tela dostať prirodzeným spôsobom vlákninu, je zvoliť vhodnú stravu. Obsahujú ju predovšetkým celozrnné obilniny a výrobky z nich, pseudoobilniny, strukoviny, ovocie a zelenina, semienka, orechy, huby. Existujú aj rôzne spracované potraviny, napr. Psyllium. To je komerčný názov pre rozomleté ​​šupky semena skorocelu vajcovitého.

Potraviny s vysokým obsahom vlákniny (g/100 g)

• 40 – pšeničné otruby
• 23 – ľanové semienka
• 12,7 – ovsené vločky
• 8,7 – krížali
• 10,8 – vlašské orechy

Prečo je vláknina taká dôležitá?

Vláknina je predovšetkým spojená so zdravím hrubého črevaktoré pomáha rozhýbať a tým urýchľuje trávenie. Okrem toho ale tiež obsahuje tzv. prebiotikáKtorá sa aktívne netrávi a nevstrebávajú, ale podporujú rast prospešných mikróbov v hrubom čreve.

• Práve tieto mikróby pomáhajú tráviť potraviny a získavať z nich živiny pre náš organizmus. Zároveň podporujú integritu črevnej bariéry a zabraňujú rastu škodlivých baktérií.
• Ďalej posilňujú náš a dokonca môžu znížiť prebiehajúci zápal v tele.
• Práve vďaka spojeniu črevo-mozog dostatočný prísun vlákniny napomáha tiež kognitívnym funkciám mozgu.
• Znižuje riziko obezity a úmrtnosť spojenú s kardiovaskulárnymi choroby.
• Vláknina pomáha cítiť sa po jedle spokojnejšie, pretože reguluje hladinu cukru v krvi.

Nie vždy je dostatok vlákniny iba prínosom. Predovšetkým zo začiatku treba vlákninu zaraďovať postupne a tiež dostatočne piť. Inak môže v dôsledku rozdielneho mikrobiomu dochádzať k zápche, nadúvaniu.

V niektorých prípadoch, ako sú pacienti so zápalovým ochorením črievmôže doterajší nedostatok mikróbov schopných tráviť vlákninu umožniť neštiepenej vláknine priamo sa integrovať s črevnými bunkami a tým vykazovať prozápalové účinky.

Odporúčaná dávka vlákniny

Bežný západný jedálniček trpí nedostatkom vlákniny, pretože sa v nej vyskytuje mnoho vysoko priemyselne spracovaných potravín a málo tých prirodzených. Pritom odporúčané denné množstvo vlákniny pre dospelú populáciu (s ohľadom na ostatné faktory – vek, fyzickú aktivitu, pohlavie atď.) by sa malo pohybovať v rozmedzí 25 – 40 g.

• V Čechách je pre dospelého 25 g.
• U tehotných žien sa množstvo navyšuje.
• U detí od druhého roku sa dá použiť jednoduchý výpočet, kedy k jeho veku pripočítate 5 ga vyjde odporúčaný denný príjem.

Vláknina od Hippocrata až po súčasnosť

O vláknine sa nepriamo zmieňoval už samotný Hippocrates v starovekom Grécku, keď si všimol, že „celozrnný chlieb robí objemnejšiu stolicu ako chlieb z bielej múky“. Ale až na konci 19. storočia sa začala skúmať rola vlákniny vo výžive človeka.

• Veľký zlom nastal v roku 1953, kedy britský lekár Ebanam Hipsley zaviedol termín „dietary firbre“ (vláknina potravy), čo označovalo nestráviteľné zložky bunkových stien rastlín.

Od šesťdesiatych rokov minulého storočia sa o vlákninu začal významne zaujímať aj írsky chirurg a vedec Denis P. BurkittKtorý vyhlásil, že „ak máte malú stolicu, musíte mať veľké nemocnice“. Čím upozornil na to, že strava chudobná na vlákninu zvyšuje riziko vzniku obezity, cukrovky, zubného kazu, cievnych ochorení a ochorení hrubého čreva. A práve poukázanie na prepojenie stravy s civilizačnými chorobami vyvolalo o vlákninu značný záujem.

Zdroje informácií: , , , , NZIP